Humenské chodníčky 2

 

Organizátori z neformálneho združenia „Príď a poznaj“ si nemohli pre túto tému vybrať lepších sprievodcov. Martin Drobňák a Radoslav Turík nielenže o Veľkej vojne veľa vedia, ale sú aj majstrami slova. Niet ani divu, Klub vojenskej histórie Beskydy, ktorý založili a vedú, svojimi kultúrno poznávacími výkonmi už dávno prekročil hranice amatérskeho nadšenia. Ich obdivuhodné vedomosti dnes sprevádzali štyridsiatku poznania chtivých Humenčanov, ktorú obohatili hostia z Michaloviec, Žiliny i Trebišova.

Humenné bolo počas Prvej svetovej vojny mestom, kde sa niekoľko dní lámala história, keď ruské vojská prekvapivým útokom obsadili časť mesta. Úspech útoku však asi prekvapil aj samotných útočníkov, ktorí sa dostali na územie Uhorska tak hlboko, že nestihli svoje predné rady dostatočne vojensky zaistiť. To spôsobilo, že sa tu koncom novembra 1914 vytvorila výnimočne dramatická situácia s neistým koncom. Jej priebeh spoznávali účastníci druhého putovania Humenskými chodníčkami na šiestich zastávkach. Začali na železničnej stanici, ktorá sa zachovala v nezmenenej podobe. Práve tadiaľto prechádzal strategický dopravný koridor, ktorým prúdili na front tisícky vojakov. Medzi nimi aj Hašek, ktorého slávny román však trocha nenáležite posunul naše vnímanie obrovskej vojnovej tragédie do komického priestoru. Druhou zastávkou bol cestný most ponad Laborec z roku 1900, ktorý sa logicky ocitol v centre záujmu oboch bojujúcich strán. Je to dnes technický klenot, ktorý si začína pýtať nový náter. Rovnako by krajší šat svedčil historicky druhej najvzácnejšej budove humenského námestia – reštaurácii Vihorlat, ktorá bola v čase vojny noblesným hotelom pre vyšších dôstojníkov. Tu bola ďalšia zastávka, z ktorej bolo dovidieť až na kótu Sokolej; táto výrazne vstúpila do bojovej situácie, keď sa po jej dobití rakúsko-uhorskými vojskami stala zlomovým bodom oslobodenia mesta. Zastávka pri kaštieli bola pripomienkou vojnového lazaretu, ktorý tu dal zriadiť gróf Andráši. Azda najdramatickejšie bojové scény si mohli putujúci predstaviť na Kalvárii, ktorou bol vedený dôležitý, no neúspešný útok vojakov Jeho c.k. Veličenstva. Záverečná, šiesta zastávka patrila cintorínu obetí Veľkej vojny, o ktorom sa viacerí účastníci dozvedeli po prvý krát. Pôsobivé boli slová sprievodcov, ktorí upozornili na jedinečný fakt, že na tomto cintoríne leží vyše 1200 bojovníkov vedľa seba bez toho, aby boli odlíšení podľa nepriateľských línií. Zaznievalo z toho silné posolstvo, že na oboch stranách zničujúcej vojny padli ĽUDIA, ktorých oddeľovalo len to, že každý za iného panovníka. Prebratím účastníckych listov, minútou ticha, položením kvetov, zapálením sviečok a rozhodnutím účastníkov, že si budú pravidelne pripomínať aj týchto nespravodlivo zabúdaných vojakov, ktorí už vyše 100 rokov ležia nad našim krásnym mestom, sa druhé putovanie Humenskými chodníčkami skončilo. Sympatické bolo, že účastníci sa rozchádzali s otázkou, kam budú viesť tie nasledovné. Nuž, nechajte sa prekvapiť…

010203040506070809

Comments are closed.