Kto som?

Keď sa v telefóne ozvalo: „Tu je Martin Mojžiš. Predpokladám, že mi poviete nie, no spýtam sa…“, neskrýval som prekvapenie. „Azda ten Martin Mojžiš, ktorý píše tie výborné vedecké články do .týždňa??!“, spytujem sa neveriaco. Bol to naozaj on a otázka sa týkala môjho záujmu podporiť v nadchádzajúcich voľbách hnutie Matovičových Obyčajných ľudí. Na druhý deň, keď  sme sa naživo stretli v Košiciach, som prekvapil Martina Mojžiša zase ja: „Asi očakávate, že sa budem vypytovať na podmienky mojej prípadnej účasti, však? Nebudem. Idem  do toho.“.    Jednoznačnosť, s akou som na ponuku zareagoval, mi samotnému pripadala zvláštna, napriek tomu som svoje rozhodnutie vnímal ako prirodzené. Tento zdanlivý rozpor rád vysvetlím.

Krátky návrat do minulosti

Môj lesnícky život plynul do roku 2009 celkom pokojne. Bol som rodom, bytom i školou Zvolenčan, ktorý po absolvovaní Lesníckej fakulty nastúpil v roku 1980 do vzdialených a nepoznaných Medzilaboriec. Skvelí kolegovia, zdanlivo šedé, ale v skutočnosti dobré mesto, pekná príroda. Po roku 1989 som dostal možnosť  vykonávať funkciu riaditeľa neďalekého lesného závodu v Humennom. Bez politického zázemia, avšak s chuťou dokázať, že sa dá lesníčiť aj inak. A darilo sa. Hľadali sme účinnejšie ekonomické formy riadenia, mnohí boli tlakom na disciplínu a poriadok zaskočení, no pri spätnom pohľade na dynamické roky nenachádzam nič, čo by som potreboval zamlčať, hoci možností na stratu poctivosti bolo  dosť… Nasledovali dva roky súkromníčenia (moje vtedajšie aktivity menovite ocenila zelená správa, čo je neobvyklé), ktoré v roku 2002 vystriedala ponuka nastúpiť na generálne riaditeľstvo štátneho podniku Lesy SR v Banskej Bystrici. Malo to byť len nakrátko, no v Bystrici som stretol svoju veľkú lesnícku lásku a ostal neuveriteľných krásnych osem rokov.  Možnosť pracovať s verejnosťou som využil v prospech popularizácie významu lesov a lesníckej práce v nich. Lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline, systém Významných lesníckych miest, Lesnícke informačné kancelárie, Stromy poznania…, to všetko považujem za svoje „lesnícke deti“, ktoré mi robia aj po neradostnom odchode  z lesníckej služby v roku 2009 radosť.

Odchod

V rokoch 2006 až 2008 sa podnik štátnych lesov dostal pod zlovestnú politickú kuratelu HZDS. Čoraz častejšie som počúval úprimnú výčitku: pekne o lesoch píšeš i hovoríš, no či nevidíš, aká je skutočnosť?! Videl som… Drancovanie lesov začalo mať veľa nedôstojných podôb, mnohé som vnímal sprostredkovane, niektoré sa však dostávali do mojej tesnej blízkosti, takže zatvárať pred nimi oči bolo čoraz ťažšie. Napriek tomu, že som sa vždy snažil  žiť slušne, tu akoby na mňa padala časť špiny, ktorú okolo seba šírili vysokí predstavitelia podniku. Niekoľko krát som navštívil generálneho riaditeľa podniku s prosbou o zmenu neetických rozhodnutí. Bolo to naivné a zbytočné. 24. júna 2009 som preto po dlhom váhaní napísal generálnemu riaditeľovi otvorený list, ktorý vyvolal veľký ohlas nielen v lesníckych kruhoch. Minister ho nazval pamfletom, pod tlakom udalostí však v krátkom čase odstúpil on i jeho podnikový miestodržiteľ.  Zdalo sa, že pravda už teraz zvíťazí, aj to sa však ukázalo ako naivné. Prišiel nový minister a postupne dvaja noví generálni riaditelia, všetci z  tej istej politickej stajne. Ich úlohou nebolo urobiť poriadok v podniku, ale s tými, čo sa im postavili do cesty – so mnou a mojimi priateľmi, ktorí stáli pri mne. A aj ho urobili. Nečestne, nízko, úboho.

Celé dianie som sa pokúsil vecne, s uvedením všetkých dôležitých udalostí, dátumov i mien spísať v knihe, ktorá dostala príznačný názov NEŽNÁ ZELENÁ. Pokrstili ju niekoľko dní pred parlamentnými voľbami v roku 2010 Majster Ladislav Chudík, ktorý sa verejne postavil za očistu lesov a Karol Vinš, bývalý generálny riaditeľ Lesov SR, ktorý zanechal v tomto podniku výraznú stopu. Kniha Nežná zelená je vo virtuálnej podobe k dispozícii TU. Záujemcom aj o jej fyzickú podobu môžem – ak mi napíšu – túto smutnú knižku poslať, niekoľko kusov ešte mám.

Zákon o štátnom podniku LESY SR

Jednou z aktivít, ktorou som sa snažil s kolegami reagovať na aktuálne neutešené dianie, bolo vytvorenie téz zákona o štátnom podniku Lesy SR. Po vzore nemeckých a rakúskych štátnych lesov som tu do riadenia podniku navrhol zapracovať „brzdné systémy“ výrazne znižujúce možnosť jeho drancovania politikmi a kolaborujúcimi lesníckymi predstaviteľmi. Lesy SR  predstavujú najbohatší štátny podnik, pokušenie teda môže byť priveľké aj pre budúce vládnuce garnitúry. Návrh téz prešiel priaznivou oponentúrou v nezávislých lesníckych i právnických kruhoch, osvojil si ho dokonca i prezident republiky, no nestačilo ani to. Rezortný minister ho síce považoval za zaujímavý, no údajne už nemal dosť  času na jeho presadenie. Možno aj preto, že sa musel venovať financovaniu volebných materiálov pre HZDS.  Z rezortných prostriedkov…  Takže ten zákon by sa asi predsa len hodil.  Návrh jeho téz je  k dispozícii TU.

Konkurz

Na protest voči nečinnosti, šikanovaniu a vyhodeniu mojich kolegov som dal  k 31. marcu 2010 v Lesoch SR výpoveď. Labuťou lesníckou piesňou sa mi na jeseň 2010 stala účasť v konkurze na miesto generálneho riaditeľa Lesov SR, ktorý vypísal už povolebný rezortný minister Zsolt Simon. Ten sa síce „rebelom“ za statočnosť verejne poďakoval, návrh zákona o štátnom podniku ho však zjavne nezaujal, tvrdiac, že má lepšie riešenie. Škoda, že ho nikdy nezverejnil. To, že som v konkurze neuspel bolo v poriadku. Nepochopiteľné bolo, že  koncepcia riadenia podniku, ktorú som ku konkurzu predložil nestála ministrovi a jeho ľuďom ani za slovko. Dôvod však mohol byť jednoduchý – žiadna koncepcia sa od účastníkov konkurzu nepožadovala. O to zaujímavejšie boli otázky, ktoré mi komisia dávala. Aké poznáme druhy kontrol, ako rozdeľujeme hmotný investičný majetok podniku…(tu mi šéf komisie pripomenul, že som zabudol na lesné železnice, ktoré sú mimochodom už desaťročia zrušené…). Nuž, nepochybne dôležité to otázky pre potenciálneho šéfa podniku, ktorý má urobiť systémové zmeny… Spomínanú koncepciu riadenia podniku, ktorú som na konkurz predložil pod názvom (Moje) kroky pre Lesy SR si môžete prečítať TU.

Využijem ju

Po odchode z lesov som nastúpil na košický magistrát, kde mám dodnes možnosť pracovať na zaujímavých kultúrnych projektoch. Zdalo sa, že všetko, čo som mohol pre lesy urobiť bolo urobené a moja takmer tridsaťročná lesnícka púť sa pred dvomi rokmi nadobro uzavrela. Prekvapivá ponuka Martina Mojžiša mi však samotnému ukázala ako málo som sa v skutočnosti stal úradníkom magistrátu a ako veľmi som ostal v srdci lesníkom. Samozrejme, prvý pocit po telefonáte Martina Mojžiša bol – načo by som išiel do tej „špinavej“ politiky. Ale hneď ho vystriedal iný, naliehavejší. Ak som sa toľko rokov snažil tvorivo venovať lesom a lesníctvu, ako si teraz sám pred sebou zdôvodním, že nevyužijem takúto legitímnu a pravdepodobne už poslednú možnosť pripomenúť mocným nášho malého slovenského sveta, že sú verejnosti – tej lesníckej i nelesníckej – dlžní viacero závažných vysvetlení. Napadlo mi, že ak by som teraz rezignoval a dal prednosť pasivite, či obavám zo vstupu na neistú politickú pôdu, do konca života by som si to vyčítal. Veď som už klopal pri hľadaní lesníckej pravdy na toľké dvere, prečo nezaklopať aj na tie parlamentné…? Preto moja odpoveď Martinovi Mojžišovi, ktorého som si pre jeho verejné pôsobenie vážil dávno pred tým, ako ma oslovil, mohla byť bezpodmienečná a jasná. Moje miesto v parlamente je len hypotetické, no možnosť opäť obrátiť pozornosť na lesy, ktoré musia byť spravované bez zištných zámerov nehodných politikov a ich rovnako nehodných lesníckych prisluhovačov,  je reálna. Preto ju využijem.

Dodatok

Na tomto mieste považujem za vhodné dodať, že pre prijatie ponuky z hnutia Igora Matoviča som nemusel robiť vnútorné kompromisy. Je totiž veľmi pravdepodobné, že ako dlhoročný pravicový volič by som po sklamaní z 11. októbra 2011 volil aj bez tejto ponuky  jeho Obyčajných ľudí.  Protikorupčné ciele a myšlienka umožniť vstup do parlamentu nielen hlasovacím mašinériám, ale aj nezávislým občanom, sú pre mňa, bez ohľadu na môj osobný volebný výsledok hodné podpory.

Comments are closed.