Môj program

Asi sa patrí povedať, že mojím programom je program hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Ale ono je to naozaj tak, tento dokument  v mnohých bodoch vystihuje i moje poznatky a ciele. Netajím, že najviac ma teší bod 8.5., ktorý je  uvedený v takom znení ako som ho navrhol:

8.5. Budeme presadzovať, aby lesy boli spravované s osobitným dôrazom na morálku lesného personálu, s využitím ochranných, kultúrnych a sociálnych tradícií slovenského lesníctva. Profesia lesníka sa musí stať garantom statočnej, primerane ocenenej služby občanom, pre ktorých sú úžitky lesa nenahraditeľné. Pri hospodárení v lese musia byť prednostne uplatňované prírode blízke postupy. Štátny podnik Lesy SR musí byť riadený podľa osobitného zákona.

Do týchto niekoľkých viet som sa pokúsil skoncentrovať  svoje lesnícke presvedčenie, ktorého peripetie ma v podstate priviedli až na túto kandidátku. Už som o tom pohovoril na mnohých miestach, a tak teraz sa obmedzím len na tri kľúčové výrazy:

Lesnícka etika– pracovať v lese tak, ako nám kážu nielen zákony svetské, ale aj zákony prírody a svedomia. Morálneho úpadku v lesoch už bolo naozaj dosť.

Citlivé hospodárenie v lese – výberkový spôsob hospodárenia je geniálnou a odskúšanou metódou ako získať z lesa potrebné úžitky s najvyšším stupňom ohľaduplnosti  a súcitu ku všetkému živému, stromy nevynímajúc. Je to náročný ale reálny spôsob lesníckej práce.  Pokiaľ má mať 700 ročná lesnícka história pokračovanie, niet na výber.

Osobitný zákon pre LESY SR, š.p. –  vlajková loď  slovenského lesníctva utrpela veľa etických trhlín. Stačilo. Tento zákon bude riešením, aby sa nehodní politici a predajní odborníci sa už tak ľahko a beztrestne nemohli zahryznúť do bohatej lesnej koristi.

Ale nielen lesy sú predmetom môjho „politického“ záujmu. Smutné skúsenosti, ktoré som v nich získal sú prenosné a môžu pomôcť k terapii chorej spoločnosti.

Predovšetkým si myslím, že politici i ich ľudia, ktorých si dosadzujú na dôležité miesta musia byť zodpovední za dôsledky svojich činov nielen virtuálne, politicky, ale reálne, v plnom rozsahu. Ak sa teda náhodu pán Veľmi Vysoký pri výkone svojej funkcie dopustí konania, ktoré nás všetkých bude stáť milióny, nesmie to smutným skončiť konštatovaním, že zneužil svoje postavenie, ale reálnym vymáhaním vzniknutej škody. Ak to pán Vysoký už za svojho života nestihne, bude jeho záväzok predmetom dedičského konania. Nie, nehorlím za to, aby sa bežné riziko, ktoré je aj so zodpovedným rozhodovaním čiastočne spojené  automaticky zosypalo na hlavu šéfa, no nehanebné prípady politického drancovania sa od takéhoto rizika vždy dajú odlíšiť.

Trápi ma aj školstvo. Tu to cítim takto:

V cieľoch škôl dominujú vedomosti, chýba tu systematická snaha o výchovu k slušnosti. Takáto nerovnováha je zdrojom spoločenského úpadku – produkujeme vzdelaných, no k otázkam morálky často ľahostajných ľudí.

Školstvo  trpí  agresívnymi prejavmi niektorých študentov.

Chcem preto presadzovať, aby dôležitou súčasťou vzdelávacieho systému bola výchova k slušnosti, čestnosti a zodpovednosti.

Som presvedčený, že rozhodnutia vedenia škôl vo vzťahu k mimoriadne agresívnym študentom musia môcť byť dôsledné bez toho, aby finančne alebo spoločensky poškodili vlastnú školu.

Pre našu budúcnosť je veľmi zlé, že školy sa držia svojich študentov často len preto, že medzi počtom študentov na škole a jej štátnou podporou je priama súvislosť. Tú musíme odstrániť. . Budem preto presadzovať, aby finančná podpora štátu vo vzťahu k stredným a najmä vysokým školám nebola naviazaná na kvantitatívne ukazovatele, ale na ukazovatele kvalitatívne – úspešnosť umiestnenia absolventov, medzinárodné postavenie školy a medzinárodné výsledky študentov…

Lesníctvo, školstvo, zodpovednosť mocných… To všetko sú čriepky. Dôležité, ale len čriepky. Čriepky sú však súčasťou celku. A ten celok má svoje meno a tvar. Meno celku, ktorý vidím pred sebou ja, je možno nemoderné, no v mojich očiach večné –  statočnosť, poctivosť, slušnosť. A tvar tohto celku? Ten vidím v čírom mnohostennom kryštáli, do ktorého možno nahliadnuť z každej strany. Jeho steny nám zároveň umožňujú vzhliadnuť aj odraz vlastného obrazu. To preto, aby sme nezabudli, že nie  je dôležité  len kontrolovať druhých, ale vnímať aj samého seba. Pretože je veľa dobrých metód  ako riadiť rodinu, firmu, či štát. No iba jedna je najlepšia. Osobný príklad.

Comments are closed.