Sny

Lesnícky skanzen

V čase môjho príchodu na  generálne riaditeľstvo LESOV SR sa  lesníci dostali pod silnú spoločenskú kritiku.  V snahe naživo priblížiť   verejnosti  význam lesov  a zmysel lesníkovej práce v nich, som navrhol vybudovať Lesnícky  skanzen. Keď som sa na jeseň v roku 2001 s lesníkom Auxtom predieral   vo Vydrovskej doline húštinami  so  sekerkou a kolíkmi v ruke, neveril mi asi nikto. Napokon ani ja som nemohol  tušiť, že vstupujem do jedinečnej životnej etapy, počas ktorej vznikne prírodné  múzeum, ktoré budú ročne navštevovať desiatky tisíc hostí z celého sveta,  pričom bude návštevnosť každoročne rásť.   Tento sen sa mi podarilo presnívať do skutočnosti nielen preto, že som  na ňom roky poctivo a tvorivo pracoval, ale aj preto, že tomuto snu  postupne uverilo veľa mojich kolegov. Najmä vzácnych ľudí a priateľov Vlada  Paška a Jula Burkovského  nemôžem  v tejto súvislosti nespomenúť.  A s nimi  aj mnoho kolegov z Lesného závodu v Čiernom Balogu.
O Lesníckom skanzene informuje  stránka:
http://www.lesy.sk/showdoc.do?docid=727

Významné lesnícke miesta

Vždy som mal rád ideu v duchu ktorej UNESCO vyhlasuje vzácne lokality sveta  za súčasť svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Podľa tohto vzoru som navrhol na  Slovensku vyhlasovať lokality, ktoré sú spojené s lesníckou históriou za  Významné lesnícke miesta. Myšlienka sa ujala a po čase vyšla aj kniha,  v ktorej som do úvodu napísal:

„…kde sa nachádzajú tie slávne pralesy? Niekde pri Poľane?“

„A ktoré pralesy to máš na mysli?“

„No, čo ich vyhlásili za svetové dedičstvo…. veď vieš…“

Nuž, vedel som veľmi dobre! Ale nevedel som, že by niečo také mohlo zaujímať tohto experta, ktorý svetu počítačov rozumel dokonale, no o svete lesa bol presvedčený, že patrí predovšetkým zvieratám a on doň veľmi nemusí… Avšak – mýlil som sa! Titul „svetové prírodné dedičstvo“, ktorý karpatským bukovým pralesom prisúdilo v roku 2007 UNESCO, zázračne pohol aj (ne)záujmom môjho priateľa. A nebol veru sám.

Rozhodnutie Organizácie spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru, keď od roku 1972 začala vyhlasovať vzácne pamiatky Zeme za miesta svetového prírodného alebo kultúrneho dedičstva, možno zaradiť medzi skvostné. Hoci zapísať „rodinné striebro“ do prestížneho zoznamu vôbec nie je jednoduché, záujem národov je mimoriadny. Ak sa im to podarí, pomôže to všetkým – krajine, jej návštevníkom a najmä samotnému dedičstvu, o ktoré sa potom treba vzorne starať. V roku 2008 dosiahol počet lokalít svetového dedičstva 878. Nachádzajú sa v 145 štátoch, Slovensko medzi nimi nechýba. Máme zapísanú Banskú Štiavnicu, Bardejov, Vlkolínec, Spišský hrad, jaskyne Slovenského Krasu, deväť drevených kostolíkov a už spomínané bukové pralesy Polonín a Vihorlatu.

Fenomén svetového dedičstva poslúžil podniku LESY SR, š. p., Banská Bystrica, ako netradičná inšpirácia. Je to vlastne celkom krátka história. V posledných rokoch si lesníci museli vypočuť na svoju adresu nejednu skrivodlivosť. Stalo sa takmer módou vidieť v nich div, že nie tých, ktorí lesu škodia. Hoci lesnícka služba nebude nikdy závislá od ľudí, ktorí si na jej nezodpovednom posudzovaní založili živnosť, zneistená verejnosť si nepochybne zasluhuje, aby sa jej práve od lesníkov dostávalo viac informácií. A tak títo postupne začínajú realizovať zaujímavé projekty.

V roku 2003 otvárajú vo Vydrovskej doline Lesnícky skanzen. Živé lesné a lesnícke múzeum odvtedy každoročne na „chodníku lesného času“ odhaľuje tisíckam návštevníkov z celého sveta tajomstvá lesa i zmysel lesníkovej práce v ňom.

V prírodných chrámoch Slovenska budujú lesnícke náučné chodníky. Záujemcov, ktorí ich môžu absolvovať nielen pešo, ale niektoré aj na bicykli, či dokonca v člne, prekvapujú široké súvislosti lesníckeho poslania, ktoré nemôže symbolizovať píla, či flinta…

Vydávajú publikácie, ktoré sú výpoveďou o lese a tých, ktorí mu slúžia. Knihy Od lesov kráľovských k lesom štátnym, Ľudia a lesy, Lesník spod Krížnej, Lesnícka osada na Čiernom Váhu, Les plný snov….., určite inšpirovali nejedného čitateľa k uvážlivejšiemu nazeraniu na prácu lesníka…

Na lesných závodoch a správach otvárajú „lesnícke informačné kancelárie“. Ba niekde, ako napríklad na Lesnej správe v Oravskom Podzámku, či na Odštepnom závode v Revúcej, aj jedinečné múzeá, či pamätné izby. V neformálnych kanceláriách bývajú k dispozícii informačné mapy, ktoré sa už stihli stať kartografickým hitom. Príťažlivou formou propagujú nielen lesnícke, ale aj kultúrne a historické reálie spravovaného územia.

Lesní pedagógovia, čestná to lesnícka profesia, obetavo navštevujú stovky škôl, festivalov, veľtrhov, ale aj nemocníc a detských domovov, aby zoznamovali deti s najrôznejšími „vôňami a chuťami“ lesa.

Počas aprílových Lesníckych dní sadia s deťmi na stovkách škôl „Stromy poznania“. Z nich postupne vyrastá nielen les, ale aj prirodzená úcta národa k svojim stromom…

A potom prišiel ten nápad s UNESCO-m !

Ak miesta svetového prírodného a kultúrneho dedičstva Zeme spôsobujú taký záujem o ichpoznanie, prečo by to obdobne nefungovalo aj na mape lesníckeho Slovenska?! Máme stovky lokalít, ktoré dokumentujú históriu lesníckej práce: budovy, parky, lesnícke osady, tajchy, múzeá, cintoríny, pamätníky, umelecké diela, biotechnické konštrukcie… Poznáme ich však dobre? Netreba nám ich skutočne objaviť? A to možno najprv aj nami, samotnými lesníkmi, ktorí často nedoceňujeme, čo krajine zanechali generácie našich predkov. No a potom všetkými, ktorým našou prácou pre les slúžime. Prečo by sa verejnosť celkom rada nepustila do lúštenia krížovky lesníckej histórie, ak jej nápaditým spôsobom ponúkneme kľúčové slová? Vzniká nápad vytvoriť sieť VÝZNAMNÝCH LESNÍCKYCH MIEST Slovenska. Práve tento názov sme pre lokality osobitného lesníckeho významu zvolili hneď na začiatku. A keďže dnes už všetko musí mať aj svoju značku, grafička Mária Gálová vytvorila pre ne aj pekné logo.

Hoci sieť významných lesníckych miest nikdy nebude konkurovať lokalitám svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, zmysel má rovnaký. Upozorniť, označiť, spoznať, popularizovať a chrániť. A tak sa rozbieha jedinečná akcia. Vytvára sa zoznam miest – kandidátov na prestížny titul. Tieto sa začínajú postupne slávnostne vyhlasovať, označujú sa informačnými tabuľami, vydávajú sa k nim brožúrky, usporadúvajú semináre, do obnovy viacerých sa vkladá aj nemálo prostriedkov. Myšlienka prerastá do úmyslu vydať knihu, ktorá by ponúkla pohľad na niektoré významné lesnícke miesta. Ich výber bol podriadený zámeru ukázať široký záber lesníckej profesie. Možno, že čitateľa prekvapí, čo všetko je jej súčasťou. Jeden príklad za všetky: o najnižšej teplote nameranej v roku 1929 vo Vígľaši – Pstruši počul takmer každý, no že tých mínus 41°C bolo zaznamenaných vďaka lesníkom, to vie už len málokto!

Patrí sa aj poďakovať. Za knihu, ale predovšetkým za to, že myšlienka vyhlasovania významných lesníckych miest našla pochopenie a nadšene sa jej ujali mnohí kolegovia z lesníckych i nelesníckych radov. Nemôžem niektorých nemenovať: Predovšetkým Ľubu Miľanovú, Tatianu Figurovú, Máriu Roškovú a Mareka Vangu, spoluautorov tejto knihy, a zároveň odborníkov z Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene, ktoré sme nedávno mali česť v podniku privítať. Jula Burkovského, nestora slovenskej lesníckej histórie a recenzenta knihy. Vlada Paška, architekta, ktorý významné miesta nosil v hlave ešte skôr, ako vznikol tento názov. Jozefa Šaba, ktorý pripravil k vôbec prvému oficiálnevyhlásenémuvýznamnému lesníckemu miestu v Topoľčiankach vynikajúce materiály. Správcu z Čierneho Váhu, Ľudovíta Pitoňáka, ktorého v dobrom zaskočila návštevnosť spopularizovanej lesníckej osady…. Františka Bizuba, elektrikára na dôchodku, ktorého historické vedomosti a ochota nám výnimočne pomáhajú. Ladislava Maxima, lesníka vo výslužbe, vďaka ktorému oficiálnepribudli na „sobranecku“ prvé zaujímavé významné lesnícke miesta. Dušana Mikuša, správcu z Duchonky, ktorý dokázal nápadito pripomenúť jedno z neznámych významných lesníckych miest….

Patrí sa povedať slovo aj do vlastných radov. LESY SR, š. p., sú najväčšou lesníckou organizáciou na Slovensku. Akousi lesníckou vlajkovou loďou Slovenska. K takémuto postaveniu patria prednosti i nedostatky. Ale rozhodne aj ocenenie toho, že pri svojom hlavnom poslaní, ktorým je nikdy sa nekončiaca práca na zachovávaní lesa a jeho funkcií, dokáže táto organizácia nachádzať porozumenie i nemalé prostriedky pre pripomínanie si histórie nielen podnikovej a lesníckej, ale aj slovenskej a európskej.

A tak teraz už neostáva iné, len pozvanie: Vstúpte aj pomocou tejto knihy do dejín slovenského lesníctva. Vstúpte však aj na chodníky lesov Slovenskej republiky a overte si na vlastné oči to, čo vám tu chceme úprimne priblížiť. Verím, že práve tak spoznáte, že lesníci boli vždy spoľahlivou súčasťou múdreho spravovania krajiny.

História nekončí. To najdôležitejšie lesníkov ešte len čaká: zabezpečiť v zmenenom svete trvalý dostatok strategických životodarných surovín – pitnej vody, dýchateľného vzduchu, neodviatej pôdy… Lesníci aj toto poslanie s porozumením verejnosti určite splnia. Skúste sa preto na významné lesnícke miesta pozrieť i takýmto pohľadom. Slovensko má nielen bohatú lesnícku históriu, ale aj budúce bohatstvo Slovenska je významne spojené práve s lesníctvom.

Za tvorcov knihy a všetkých lesníkov našej krásnej krajiny

Ján Mičovský

Comments are closed.