(Moje) kroky pre LESY SR

Prológ

Po 24. júni 2009 sa v prostredí štátneho podniku LESY Slovenskej republiky uskutočnil zvláštny sociologický experiment. Napriek tomu, že sa za názor už dávnejšie nepopravuje, napriek tomu, že nás obklopuje historicky zatiaľ najúčinnejší systém demokratických, zamestnaneckých  a občianskych záruk, napriek tomu, že neboli pochybnosti o tom, že podnik je vedený nehanebným spôsobom, napriek tomu, že voči tomuto spôsobu nezištne vystúpila skupina zamestnancov, ktorá získala nemalú podporu kolegov i verejnosti –  napriek tomuto všetkému sa nenašli  v spoločnosti sily, ktoré by dokázali zjavné zlo zastaviť!

Je to smutné, ale pre ďalší postup užitočné poznanie.

Základná otázka

Znie jednoducho: Môže štátny podnik fungovať rovnako efektívne ako súkromný? Je veľa argumentov, ktoré to popierajú. Ak by som túto  otázku vztiahol na ten štátny podnik Lesy SR, ktorý som poznal v rokoch 2006 – 2009, tak moja odpoveď znie: Nemôže. Uvedené obdobie je vážnym mementom, našťastie predstavuje len zlomok v sedemstoročnej histórii slovenského lesníctva. Tá je vo svojej podstate úspešným príbehom. Poznáme odkiaľ lesnícky prichádzame, vieme kto sme a tušíme aj to, kam musíme vo vyššom záujme smerovať. Čaká nás náročná, no, ak sa nemáme spreneveriť zákonom lesa a lesníctva, jednoznačná cesta. Aj uplynulé štyri roky temna nám poslúžia pri ďalšom rozhodovaní, a to ako mrazivý príklad smeru, ktorým sa už nikdy nesmieme v lesníctve vydať.

V súčasnej spoločenskej situácii existuje možnosť výrazne zasiahnuť do odpovede na uvedenú základnú otázku. Je to však podmienené pokorou, s ktorou musíme pozrieť na vážne pochybenia a úprimnosťou, s ktorou musíme hľadať spôsoby ich nápravy. Môže sa nám to podariť len vtedy, ak zamestnanci podniku preukážu osobnú statočnosť, lesnícke vedomosti a mimoriadnu výkonnosť. Poviem to ešte inak: Potrebujeme náš podnik zásadne premeniť. V záujme morálnej hygieny jeho osadenstva, v záujme obnovy rešpektu jeho obchodných partnerov, no najmä v záujme lesnej budúcnosti našej krajiny.

Vo funkcii generálneho riaditeľa štátneho podniku LESY SR budem realizovať nasledovné kroky:

Prvý krok – ľudia

Niet takého systému, ktorý by viedol k úspechu, ak ho nebudú svojou prácou napĺňať kvalitní ľudia. A naopak – aj neprepracovaný systém, do ktorého dosadíme ľudí rozhodnutých pre úspech, dokáže fungovať. Tým je daná základná úloha – obsadiť rozhodujúce funkcie v LSR kvalitnými ľuďmi. Stane sa tak formou výberových konaní.  Pri týchto uplatním takéto kritériá:

  • Charakter. Morálna a etická čistota v celom osobnom a odbornom živote. Pochybnosti diskvalifikujú. Kto zlyhá nebude preradený, ale prepustený.
  • Odbornosť. Rozhodujúce sú doterajšie výsledky. Nie tituly a certifikáty, ale poznanie ľudskej kvality. Na každom pracovisku vieme, kto vie a chce a kto len prežíva a veľmi nechce.  Prednosť majú tí, ktorí už – v rámci svojich možností – ukázali, že im ide o les.
  • Dlhodobá výkonnosť. Schopnosť pracovať obetavo aj v nepriaznivých podmienkach.
  • Apolitickosť. Jednoznačne.
  • Vek. Pri všetkej úcte ku skúsenostiam musí sa do rozhodujúcich funkcií dostať viac mladých ľudí.

Za rozhodujúce funkcie považujem dve, ktoré budú menované: Správca lesnej správy a riaditeľ odštepného závodu. Títo ľudia budú disponovať podstatne väčšími právomocami a zodpovednosťou ako doposiaľ. Strata dôvery však bude dôvodom k ich odchodu z funkcie.  Budú osobne zodpovedať za výber, kvalitu a výsledky svojho tímu.

Riaditelia odštepných závodov, ktorí ako vysokí regionálni predstavitelia podniku pracovali vo vedení podniku v rokoch 2006 – 2009 jednotne zlyhali, a preto sa už nemôžu podieľať na jeho riadení.

S týmto krokom súvisí:

Poradný zbor: Na ústredí podniku bude  fungovať stály poradný zbor generálneho riaditeľa zložený z niektorých riaditeľov OZ,  správcov a lesníkov.

Pravidelné osobné hodnotenie nositeľov rozhodujúcich funkcií podľa stanovených pravidiel. Vedenie podniku hodnotí riaditeľov, riaditelia správcov. Výsledky hodnotenia budú v príčinnej súvislosti s  ďalším pracovným pôsobením zamestnanca.

Odbornosť personálu bude preverovaná v rozsahu vykonávanej práce. Hodnotenie bude vykonávané vlastnými špecialistami i nezávislou agentúrou. Výsledky hodnotenia budú v príčinnej súvislosti s platom, funkčným postupom, alebo zostupom.

Špičkoví študenti budú prijímaní do pracovného pomeru ešte počas štúdia s osobitným funkčným postupom a odmeňovaním.

Druhý krok – práca

Máme zamestnancov, pre ktorých je práca pre les poslaním. Máme zamestnancov, ktorí si nerobia ani svoju základnú prácu.  Neviem odhadnúť, aký je medzi týmito skupinami pomer, obidve sú však nezanedbateľne početné. Považujem pokračovanie  stavu, keď nemálo zamestnancov chodí len „do práce“, bez toho, aby premýšľali o svojich konkrétnych možnostiach pri obhospodarovaní lesa, za vylúčené. Vďaka komplexu vplyvov mnohí  nadobudli necitlivosť voči základnej profesionálnej povinnosti – múdro hospodáriť v lese. Stali sme sa výrobcami kubíkov a ak v niektorej lesníckej disciplíne dosahujeme potrebnú nadpriemernú profesionálnu úroveň, tak je to poľovníctvo. To je však žalostne málo.

Budúcnosť slovenského lesníctva a šanca nášho podniku, že ostane jeho vlajkovou loďou spočíva v dobrom poznaní lesa a v jeho poctivom citlivom obhospodarovaní. To musí smerovať k výberkovému hospodáreniu. Fakty sú nezvratné: Je to z pohľadu ekonómie najekonomickejší, z pohľadu prírodných zákonitostí najprirodzenejší a z pohľadu krajinárskeho najvhodnejší spôsob hospodárenia. Samozrejme, z pohľadu hospodára je to z hľadiska nárokov na jeho vedomosti, prítomnosť v lese, schopnosť pozorovať a ustavične sa učiť, najnáročnejší spôsob. Ale veď preto sme lesníkmi! Dosiahnutie stavu, aby  výberkový spôsob hospodárenia bol prevažujúcim bude trvať desaťročia, preto musíme začať hneď. Tým sa z lesníckeho hľadiska najlepšie pripravíme na závažné klimatické, následne dendrobiologické a nepochybne aj sociálne zmeny, ktoré budú v 21. storočí rozvracať naše doterajšie predstavy o fungovaní krajiny.  Bude to storočie, v ktorom cena nedrevnej produkcie lesa prudko stúpne, avšak bez predaja dreva ju ešte nedokážeme dostatočne lesnícky presadiť. Výberkový spôsob hospodárenia je zásadným riešením tejto lesníckej dilemy!!!

Zriadim funkciu osobitného splnomocnenca pre výberkové hospodárenie. Cieľom bude sledovať využitie potenciálu takéhoto hospodárenia, a to už od návrhu v LHP. Používaný softvér nás upozorní aj na takú „banalitu“, že sa v JPRL pravdepodobne hospodári nevhodným spôsobom ( napr.: pri 30  %  – nom sklone sme urobili dorub).

Nepôjde však len o ekonomiku výberkového hospodárenia. Pri každej JPRL musí byť trvalá softvérová evidencia všetkých vynaložených nákladov. Výsledkom je, že poznáme skutočné náklady na výrobu „každého stromu“ a nemôže sa stať, že ho predáme pod cenu. Nebudeme predávať vlákninu za dumpingovú cenu, ktorá nám nepokryje ani náklady, čo sa v súčasnosti z rôznych dôvodov deje.

Zavediem podnikové školy praktických lesníckych skúseností pre konkrétne lesnícke témy. Tu si lesníci budú overovať svoje poznatky a cibriť lesohospodárske postupy. Školy na konkrétnych pracoviskách budú viesť najlepší vlastní zamestnanci.

S týmto krokom súvisí:

Často sa hrdíme osobnosťami, ktoré obohatili lesnícke poznanie a dali našej práci vyšší zmysel. Oprávnene. Avšak lesníci veľkosti Ľudovíta Greinera, Williama Rowlanda, Dávida H. Wilckensa, Jozefa Dekreta Matejovie, či Miroslava Stolinu žijú medzi nami aj dnes. Je ich iste viac, jedného mám česť poznať osobne. Ladislav Alcnauer. Lesnícky kapitál, ktorý Alcnauer a jemu podobní svojim múdrym lesníckym životom  zhromaždili,  musíme začať využívať lepšie ako doteraz. V opačnom prípade by škodlivý rozdiel medzi akademickými poznatkami a lesníckou praxou  ďalej narastal.

Každý lesník nosí vo svojej lesníckej brašne „maršalskú palicu“. Napriek tomu by som bol nerád, aby vznikol dojem, že od každého treba očakávať nadpriemernosť smerujúcu k veľkosti Jozefa Dekreta Matejovie. Od každého však očakávam poctivosť v prístupe ku každému jednému lesníckemu dňu. Možno tolerovať omyly, nikdy však nie polovičatosť, podpriemernosť, nezáujem. Tieto slová nie sú odkazom len pre lesníkov na lesných obvodoch. Sú predovšetkým príkazom pre všetkých vedúcich pracovníkov, od nového generálneho riaditeľa počnúc. Pretože účinnosť riadiacej metódy osobného príkladu nebude nikdy prekonaná.

Tretí  krok – transparentnosť

Všetky uzatvorené obchodné operácie podniku (nákup, predaj, prenájom, prostriedky prevádzkové i investičné) sa bez výnimky zverejňujú spätne v mesačných intervaloch na podnikovom webe v členení: Obchodný partner – Komodita – Množstvo – Cena celkom.

Všetky obchodné zmluvy podniku budú obsahovať klauzulu, že zmluvná strana súhlasí s ich okamžitým zverejnením v plnom rozsahu.

Nákupy materiálu a služieb budú vykonávané centrálne formou elektronických aukcií.

S krokom súvisí:

Narábame s majetkom štátu, a preto takéto otvorenie sa pred verejnosťou je ideovo i zákonne absolútne v poriadku. Ekonomicky to však bude pôsobiť v prvej etape negatívne, pretože konkurencia a potenciálni partneri ľahšie zistia svoje možnosti (podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám tak mohli rovnako účinne robiť aj doteraz, len menej pružne). Táto nevýhoda sa však v podmienkach najväčšieho lesníckeho podniku, ktorého cenová politika je prirodzeným etalónom situácie na lesníckom trhu, rýchlo zmení na výhodu. Svojich partnerov sme naučili na neporiadok, ten končí. Vyhovovať to bude  takmer všetkým, pretože poriadok je v konečnom dôsledku pre všetkých slušných ľudí a solídne firmy ekonomicky výhodný.

Štvrtý krok – lojalita

Sme štátny podnik a musíme zastávať záujmy občanov štátu. V tejto súvislosti a najmä cez prizmu „udalostí 24. júna 2009“ je aktuálna otázka lojality podniku voči demokratickou voľbou vzniknutému politickému vedeniu svojho zriaďovateľa – Ministerstva pôdohospodárstva SR.

Moja odpoveď je jednoznačná. Podnik rešpektuje svojho zriaďovateľa a zodpovedne koná v intenciách zákonov štátu a programového vyhlásenia vlády. Keďže nedávna skúsenosť učí, že aj najvyšší predstavitelia ministerstva a podniku sa môžu platným zásadám profesionálnej zodpovednosti spreneveriť, zdôrazňujem, že v takomto prípade musia mať prednosť vždy a všade platné  zákony  morálky,  slušnosti  a lesníckej cti. Platilo to v minulosti,  platilo to 24. júna 2009 a platiť to bude  vždy aj v budúcnosti.

S krokom súvisí:

O takomto svojom názore na lojalitu som mal česť informovať pána Zsolta Simona, ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky, dňa 16. júla 2010, teda v deň, keď  verejne poďakoval „rebelom“ z LESOV SR  za charakternosť a odvahu. Rovnaký názor som publikoval aj v časopise LESNÍK, č. 7-8/2010.

Piaty krok  – obchod s drevom

V obchode s drevom došlo vo finančnom vyjadrení k najväčším stratám a v morálnom k najväčšiemu úpadku. To, že sa predávalo drevo partnerom, ktorí boli držiteľmi „karty vyšších výhod“, bolo klientelizmom porušujúcim podnikovú etiku. Avšak to, že sa predávalo  za nižšie ceny, ako ponúkal trh, bolo z hľadiska záujmov podniku a štátu zločinné.

Pre obchod s drevom môže platiť len jedna zásada: Vyššia berie! Tým nechcem poprieť zásadu, že dobrý obchod sa robí nielen podľa momentálnej situácie na trhu, ale pomocou dlhodobých zmlúv. Ale aj tu opäť platí – vyššia berie.

Lesníctvo bolo viacerými podnikmi drevospracujúceho priemyslu obraté v posledných rokoch o mnoho miliónov eur, ktoré mali slúžiť lesu a lesníkom. To skončí a peniaze ostanú pre les.

Predaj dreva sa bude robiť formou verejných štvrťročných elektronických aukcií zverejňovaných na podnikovom webe. Len obchodné dávky (množstvo určitého sortimentu v určitom čase), ktoré neuspeli v aukcii, sa môžu predať na základe priameho obchodného jednania.

Cenné sortimenty sa evidujú osobitne a predávajú sa na fyzických aukciách dreva.

Budeme uprednostňovať domácich spracovateľov dreva. Podmienky obchodu s nimi však musia byť pre podnik ekonomicky minimálne rovnako výhodné, alebo výhodnejšie, ako pri zahraničných odberateľoch.

Šiesty krok – kalamita

Fenomén lesných kalamít nás bude naďalej sprevádzať. Ich komplexné spracovanie budem považovať za povinné a lesnícky odôvodnené v stupni ochrany 1 až 3. V štvorke a v pätke sa kalamita spracovávať a priori nebude. Dopady nespracovanej kalamity v územiach 4. a 5. stupňa ochrany na okolité porasty budú vždy vyčíslené.

Použitie plošne aplikovanej chémie pri asanácii kalamity a priori vylučujem.

Vyznačovanie kalamity v rozpore s lesníckymi zásadami, v záujme vyťaženia konkrétnej hmoty bude z lesníckej praxe vylúčené.

Siedmy krok – zabezpečenie lesníka

Každý lesník musí mať trvalé služobné internetové pripojenie do podnikovej siete. Prostredníctvom tohto spojenia sa udeje väčšina výmeny informácií medzi lesným obvodom a lesnou správou, resp. závodom. Cieľom je, aby sa lesník denne pohyboval len na spojnici domov – lesný obvod, maximálne jeden krát týždenne na spojnici lesný obvod – lesná správa. A priori sa bude predpokladať, že lesník svoju prácu vykonáva zodpovedne, a preto denný osobný kontakt správca – lesník s úmyslom kontroly odpadá. V prípade vzniku opodstatnených pochybností o nasadení lesného personálu nasleduje proces dvojitého upozornenia s tretím krokom uvoľnenia zo služby.

Možnosť využívať súkromné automobily na služobné účely bude podporená zvýšeným limitom  mesačných kilometrov. Vzhľadom na radikálne znížený počet lesných obvodov bude využitie áut racionálnejšie. Úroky pri nákupe súkromných áut využívaných na služobné účely bude hradiť podnik.

Medzi žiaduce vybavenie lesníka patrí služobný byt v horárni. Výrazne podporím túto formu bývania lesného personálu systémom stimulov. Predaj horární vhodných na služobné ubytovanie personálu je a priori vylúčený.

Ôsmy  krok – odpredaj prebytočného majetku

Dám vypracovať a trvalo viesť zoznam nehnuteľného nelesného majetku podniku, ktorý bude členený takto:

a/  Nehnuteľnosť je na podnikovom zozname historického lesníckeho dedičstva a  nemožno ju v žiadnom prípade odpredať.

b/  Nehnuteľnosť je potrebná pre výkon riadneho lesného hospodárenia a možno ju odpredať len výnimočne, a to za podmienky, že podnik súčasne získa trhovo a lesohospodársky rovnocenný, alebo hodnotnejší  nehnuteľný majetok.

c/  Nehnuteľnosť možno predať ako prebytočnú.

Dôležitá poznámka: Objekty, ktoré sú obklopené lesnými pozemkami vo vlastníctve štátu a v užívaní podniku sú a priori nepredajné.

Deviaty krok – pohyb dreva

Budem vyžadovať jednoznačnú identifikáciu každého vyrobeného sortimentu podľa kusov.

Mesačná evidencia rozsahu vyznačenej ťažby (pribudlo vyznačením / ubudlo ťažbou)  podľa JPRL a  drevín (podľa JOK) a akostných tried (odhadom, nie podľa sortimentačných tabuliek). Priebežná vedomosť o potenciálnych ťažbových možnostiach podniku v ponuke dreva, bude mať význam vo vzťahu ku krátkodobým obchodom s drevom, ktorým budeme reagovať na prípadný mimoriadny nekontrahovaný dopyt za mimoriadne ceny.

On – line denná evidencia zásob podľa drevín a akostných tried na OM a ES, ako podklad pre riadenie výroby.

Desiaty krok  –  organizačné usporiadanie podniku

Súčasné organizačné usporiadanie LSR je v rozpore so zásadami moderného riadenia. Súčasná rýchlosť, dostupnosť a nízkonákladovosť elektronickej výmeny informácií:

  • potláča význam konkrétnej lokalizácie riadiacich centier.
  • vedie k zníženiu počtu riadiacich centier.

Tieto fakty nadobúdajú pri územne najväčšom podniku na Slovensku, ktorým LESY SR jednoznačne sú, osobitný význam.

Z uvedených dvoch faktov odvodzujem strategickú nevyhnutnosť zlučovať výrobné jednotky podniku. Tú vykonám takto:

Lesné obvody

Súčasný počet (vyše 1000) sa zníži zhruba na polovicu. Tým nedôjde k oslabeniu personálu na základnom stupni riadenia, pretože každý približne zdvojený nový lesný obvod bude obsadený systémom 1+1, t.j. jeden lesník a jeden pomocník lesníka, resp. na ťažších obvodoch systémom 1 + 2. Keďže  systém 1+0 sa uplatňovať  nebude, dôjde oproti súčasnosti k zvýšeniu početnosti personálu na tomto riadiacom stupni, čo je pre kvalitnú prácu, kde budem vyžadovať od lesníkov vysoké nasadenie, nevyhnutné.

Zdôvodnenie: Súčasný archaický atomizovaný spôsob vytvárania LO je nevýhodný, lebo na malom obvode s jedným lesníkom:

a/ Nie je na možná efektívna ochranná služba (jeden človek potrebuje dovolenky, víkendy, nemocenské… ), a preto je obvod často bez dozoru. Dvaja pridelenci na jednom obvode si dokážu ľahšie rozdeliť čas a navzájom sa zastúpiť. Lesník predsa nemôže pracovať systémom pondelok – piatok, od 7,00 h do 16,00 h, čo je dnes takmer pravidlo, ale – veľmi zlé.

b/  Vyznačovanie ťažby, ako jedna z najdôležitejších lesníckych povinností (povedal by som skôr – jedno z najdôležitejších lesníckych práv!), ktorá sa vykonáva v podstate  celoročne, nie je možné efektívne vykonávať sólo, treba vždy minimálne dvoch.

c/ Práca pri výdaji drevnej hmoty viaže sólo lesníka príliš často na OM a neumožňuje mu prácu na iných úsekoch obvodu, čo však operatíva veľmi často vyžaduje, z toho vyplýva nepružnosť riadenia (veci sa odkladajú „na zajtra“).

Rovnako to platí o využívaní podpornej techniky pri údržbách, dodávkach materiálu…, kde dochádza vďaka neprehľadnému rozdeleniu riadeného územia na tisícku obvodov k veľkým stratám.

Jednoducho: 500 obvodov, na ktorých mám 500 lesníkov a 600 ich pomocníkov je možné riadiť s oveľa väčším prehľadom, ako 1000 „sólistov“.

d/ Technické pomôcky, najmä autá a notebooky možno oveľa efektívnejšie využiť na menšom počte väčších obvodov. V prípade áut je obojstranne výhodnejšie poskytnúť na jeden veľký lesný obvod mesačne 1000 km ako na dva malé susedné po 700 km.

e/ Keďže naozaj musíme lesu lepšie rozumieť, odborná polemika o spôsobe pracovných postupov bude intenzívnejšia medzi personálom, ktorý rieši konkrétne veci na svojom  obvode, ako polemika medzi dvomi samostatnými lesníkmi.

f/ Buďme úprimní – 1000 kvalitných lesníkov nemáme a tak skoro mať ani nebudeme. Nájsť 500 je oveľa reálnejšie. Takýmto rozvrstvením personálnej kvality na LO dosiahnem  prirodzeným spôsobom zvýšenie kvality práce. Pomocní lesníci budú priamo podriadení lesníkovi!

g/ Oveľa lepšie využitie personálu. Život dokázal, že správca nedokáže efektívne reagovať na potrebu operatívneho presunu ľudí z málo pracovne vyťažených obvodov na vyťažené. Tu to odpadá a v prípade extrémnych udalostí sa stále  dá personálny presun realizovať, pričom aj v prípade presunu pomocníka ostáva „slabý“ obvod obsadený.

Poznámka: Ľpenie na malých sólo obvodoch je psychologicky pochopiteľné, lebo početnosť takýchto obvodov generuje subjektívne pocity istej voľnosti, ktorá však je v rozpore s potrebou mať územie výrobne, ochranne a riadiaco pod kontrolou. Vedúci správy  s pomocou techniky účinnejšie uriadi územie s piatymi obvodmi, na ktorých má štyroch  lesníkov s piatymi pomocníkmi, ako desať obvodov s desiatymi sólo lesníkmi. Veľmi rád si vypočujem argumenty  správcov, ktorí to vidia inak.

Lesné správy

Ich počet klesne o cca o 40, t.j na každom závode o jednu až dve. Pred dvomi rokmi sme vytváraním nových lesných správ vytvorili organizačný nepodarok so závažným dopadom na ekonomiku – nové  budovy, nové funkcie, nové autá a zároveň viac vyšších funkcií, viac budov, viac áut… To, že to prevádzka privítala je ľudsky pochopiteľné, no  odborne smutné… Z pohľadu podniku to bol krok späť. Je to zároveň dôkaz toho, že riadiace centrum nesmie vždy len počúvať „hlasy zdola“. Pamätám si zo svojej riadiacej praxe veľa momentov, keď som mal proti sebe prevádzku, no čas mi dal za pravdu. Vytvorím pracovnú atmosféru, ktorá bude generovať potrebu  pozrieť na svoju prácu odosobnene, v záujme celku.

Najmä riaditelia závodov a správcovia musia byť schopní potlačiť subjektívne pohľady. Môžu a musia byť mojimi oponentmi pri hľadaní najlepších riešení, no musia konať vo vedomí, že hráme na spoločnú bránu a nie proti sebe! Ide o veľmi dôležitý priestor aj pre internú komunikáciu.

Lesné závody

Namiesto 26 závodov vznikne 10. Pôjde o regionálne centrá riadenia lesnej výroby s výrazne vyššou mierou riadiacej a ekonomickej samostatnosti, ako doteraz. Základným nástrojom bude výpočet rentových pomerov, ako podklad pre určenie hospodárskeho výsledku závodu. Uplatníme systém bonifikácií pri jeho vylepšovaní a postihov pri jeho nenaplnení. Dôraz na využívanie elektroniky pri riadení lesných správ, čo napríklad umožní zvolávať správcov na pracovné porady nie častejšie ako raz za štvrťrok. Operatívne videokonferencie správcov (ale aj riaditeľov) prinesú výraznú úsporu času a peňazí.

Pracovníci závodu vďaka koncentrácii ľudských a technických  prostriedkov budú riešiť atypické úlohy v teréne efektívnejšie ako doteraz. Bude samozrejmosťou, že pri inšpekčnej ceste po závode pôjde často o 2-3 dňovú služobnú cestu s potrebou prespávať na intervenčných izbách. (Kto chce byť pravidelne o tretej poobede doma, nech  naozaj nejde za lesníka!). Tak sa paradoxne oveľa lepšie využije čas a vyrieši sa viacej záležitostí. Rámcový spôsob zlúčenia OZ uvádzam v Prílohe 1.

S krokom súvisí:

Zmena názvov organizačných jednotiek,  a to takto:

Súčasný názov Nový názov
Generálne riaditeľstvo Generálne riaditeľstvo
Odštepný závod Riaditeľstvo štátnych lesov
Lesná správa Správa štátnych lesov
Lesný obvod Obvod štátnych lesov

Zmenou názvov sa:

  1. zvýrazní podstata štátneho vlastníctva spravovaných lesov
  2. dosiahne  názvoslovná jednota na všetkých stupňoch riadenia
  3. odstránia názvy s nenáležitým zafarbením (OZ pôsobí priemyselne, v rozpore s hlavným lesníckym poslaním)
  4. uplatní historická kontinuita (riaditeľstvá štátnych lesov sme tu už mali)

Jedenásty krok  – zníženie počtu zamestnancov

Podnik má viac ľudí ako potrebuje. To generuje ich nízku výkonnosť a nízke platy. Z hľadiska pracovnej sociológie je známe, že ak tam, kde stačí jeden človek dáme dvoch, tak títo obsadia pracovné pozície nie na 50 %, ale na 45%. Sú nevyužití, nezaplatení, nevýkonní. Potrebujeme menej, no podstatne  viac výkonných a postupne aj oveľa lepšie zaplatených zamestnancov. Zmeny treba vykonať aj z hľadiska presunov počtov zamestnancov na jednotlivých úrovniach riadenia,  pričom základná bilancia je nasledovná:

Úroveň riadenia Súčasný stav personálu Cieľový stav personálu Rozdiel
Lesné obvody 1005 1080 +75
Lesné správy 330 230 -100
Odštepné závody 580 450 -130
Generálne riaditeľstvo 130 110 -20
Spolu 2045 1870 -175

Dvanásty krok:  Nové postavenie lesov a lesníctva v Európe

Podnik, ktorý je vlajkovou loďou slovenského lesníctva sa musí vedieť orientovať aj v lesníckej budúcnosti. Už v tej najbližšej nachádzame významnú otázku: Čo bude podstatou práce lesníka?  Dnes stále ešte hovoríme o produkčných funkciách lesa, majúc na mysli drevo a o funkciách mimoprodukčných, pod ktorými rozumieme „výrobu“ vôd, kyslíka, ochranu pôdy… Takéto delenie je nesprávne, no má  svoju ekonomickú logiku, lebo spoločnosť oceňuje lesnícku prácu ešte stále takmer výlučne len prostredníctvom produkcie dreva. Dozrieva však čas, aby sa to zmenilo. Ide o strategickú zmenu prístupu spoločnosti k lesom, ktorá musí prejsť od slovných deklarácií k reálnej podpore globálnej produkcie lesa a lesníctva, ktoré takúto produkciu zabezpečuje. Takúto zmenu však nedokážeme sami presadiť.  Potrebujeme k tomu účinnú spoluprácu všetkých lesníkov Európy, pričom v prvom kroku bude užitočné na takejto báze zjednotiť podniky štátnych lesov strednej Európy. Tie reprezentujú najlepšie tradície európskeho lesníctva.

LESY SR budú iniciovať stálu lesnícku konferenciu, do ktorej pozveme svojich susedov: Česko, Poľsko, Ukrajinu, Maďarsko a Rakúsko. Cieľom iniciatívy bude vytvoriť „slovenskú deklaráciu“ – efektívny tlak na predstaviteľov vlastných štátov, ako aj najvyšších predstaviteľov Európskej únie a OSN-FAO, ktorí si musia postupne osvojiť inú filozofiu správy lesov. Tá je založená na tom, že čoraz intenzívnejšie užívanie našej Zeme smeruje k reálnemu oceňovaniu mimoprodukčných funkcií lesov a  tým aj k znižovaniu podielu produkcie dreva na ekonomickej výkonnosti lesov. Pôjde o dlhodobý proces, ale na jeho konci bude potvrdenie toho, že produkcia lesa má veľa podôb, pričom tá drevná je najmenej dôležitá. Lesy budú zväčšovať nielen svoj význam pri správe krajiny, ale aj svoje nároky na financie,  a to bez toho, aby bolo možné hovoriť o ich neefektívnosti. Funkcie lesa budú stále dôležitejšie, no ich udržanie stále prácnejšie a drahšie. A význam práce lesníka stále väčší.

Stredoeurópsky kongres štátnych lesov LESY PRE ŽIVOT sa uskutoční v Topoľčiankach v predvečer Dňa stromu 2011 a vyvrcholí podpísaním spoločnej deklarácie na tomto podujatí. Podnik bude iniciátorom pokusu o zásadnú zmenu nielen nazerania Európy na svoje lesy, ale aj ich financovania.

S krokom súvisí:

Iniciatíva prezidenta Ivana Gašparoviča vo veci zriadenia samostatného ministerstva lesov, vôd a životného prostredia, ktorú som osobne podporil,  je síce dnes politicky nepriechodná, no možno ju označiť za prezieravé štátnické gesto, pretože vyjadruje skutočnú produkčnú pozíciu lesov. Je to len otázka času, kedy budú lesy práve takto správne spoločensky zaradené.

Trinásty krok  – kontrola

Kontrola sa správala tak, ako chceli mocní, a preto často krát nevidela a nekonala. Kontrola sa musí stať opäť štandardným nástrojom riadenia. Úlohou kontrol  nebude bazírovanie na neúmyselných a nepodstatných odchýlkach, ktoré v lesníctve budú vždy prirodzene vznikať, a to nielen pri meraní výmer plôch, objemov dreva a zatrieďovaní sortimentov, ale aj v oblasti posudzovania intenzity, zmyslu a kvality lesníckych zásahov. O to vážnejšie budú dopady kontroly pri odchýlkach, ktoré budú kvalifikované ako nedbalostné alebo úmyselné.

Osobitnú pozornosť budem venovať tomu, aby sa pri výbere dodávateľov prác uplatňovali predovšetkým cenové súťaže a aby vysúťažené ceny boli cenami konečnými. Ceny, ktoré budú výsledkom priameho zadania budú  často spätne preverované.

Súčasťou zmlúv s obchodnými partnermi bude právo určovať množstvo a zatrieďovať akosť dreva na sklade dodávateľa a tieto parametre kedykoľvek na ceste na sklad odberateľa prekontrolovať. V prípade zatrieďovania sortimentov na lesných obvodoch bude lesný personál trvalo trénovaný na zručnosti v zatrieďovaní akostných tried.

V prípade, ak sa zatrieďovanie bude vykonávať na sklade odberateľa, budeme mať vždy zmluvne zaručené právo nielen akúkoľvek obchodnú dávku prekontrolovať, ale v prípade štatisticky významných rozdielov aj účinne kvantitatívne a kvalitatívne fakturačné parametre dodaného dreva opravovať.

S krokom súvisí:

Na webovej stránke podniku bude kapitola Verejnosť pre lesy, kde bude možné písať akékoľvek postrehy, návrhy a pripomienky k práci podniku a jeho zamestnancov. Stránka bude neupravovaná s výnimkou odstránenia vulgarizmov a osobných urážok. Podnety sa budú aktívne využívať k zlepšeniu práce podniku, primerane k ich významnosti.

Mesačne bude vykonávaný pomocou softvéru náhodný výber JPRL k povinnej kontrole.

Štrnásty krok – práca s verejnosťou

Lesná pedagogika, Lesnícke náučné chodníky, Deň stromu, Významné lesnícke miesta, Stromy poznania, Lesnícke dni, Lesné informačné kancelárie, Lesnícky skanzen…  Budeme  v tom pokračovať. Aktivity zastreší Lesnícke a drevárske múzeum s dvomi sekciami – lesnícke múzejníctvo a lesnícky marketing.

S krokom súvisí:

V Lesníckom skanzene postavíme Európsku lesnú školu, ktorej ideu sme už pred časom predstavili a základný kameň odhalili. Využijeme k tomu európske podporné fondy.  Zariadenie tohto typu prispeje k budúcemu novému nazeraniu spoločnosti na les a lesníctvo a výrazne podporí naše spoločenské ciele.

Pätnásty krok – povodne

Povodne sa prejavujú na spodných úsekoch povodí, no vznikajú na horných. Na túto skutočnosť spoločnosť trestuhodne zanevrela. Lesníctvo ponúka pre čo najdlhšie zadržiavanie vôd – čo je alfa a omega systémového riešenia – dva dôležité príspevky:

  1. Výberkové hospodárenie zlepší kompaktnosť povrchu lesných pozemkov, ktoré tvoria 43% územia Slovenska.
  2. Na hradenie bystrín išli kedysi milióny, dnes takmer nič. Treba obnoviť údržbu existujúcich HB a pristúpiť k intenzívnemu budovaniu (a následne k ich udržiavaniu) prehrádzok,  a to na prírode blízkych princípoch.

LESY SR, š.p., prispejú k trvalému zvyšovaniu protipovodňového potenciálu krajiny, pričom príspevok č. 1 bude vykonávaný vo vlastnej réžii, príspevok č. 2 na základe štátnej objednávky.

Šestnásty krok – lesnícka etika a noblesa

Lesníci sa správajú na verejnosti, v službe i mimo nej vždy dôstojne. Prejavy hrubosti, vulgárnosť, vysedávanie pri alkohole sú nezlučiteľné s postavením lesníka. Dodržiavanie etického kódexu podniku je samozrejmosťou. To nám zabezpečí základný rešpekt. Navyše sa musíme vedieť správať vždy a všade s lesníckou noblesou – pozornosťou, ústretovosťou, ochotou a obetavosťou, čo nám postupne zaistí  prirodzené spoločenské uznanie.

V tomto smere nebudem, samozrejme vydávať žiadne smernice. Okrem jednej – vedúci pracovník musí byť aj tu príkladom.

Sedemnásty krok – odmeňovanie

Napísať do tohto materiálu, že platy musia stúpnuť by bol populizmus, aj keď je to samozrejme pravda. V prípade mladých slušných výkonných lesníkov dosahujeme nedôstojné platové parametre. Náprava vyžaduje istý čas, no niečo možno urobiť hneď – zvýšiť tlak na diferenciáciu odmeňovania. Je nemysliteľné, aby rozdielne výkonní ľudia mali takmer rovnaký plat. Pružná diferenciácia platov bude permanentnou previerkou riadiacich schopností riaditeľov a správcov.

Osemnásty krok – bezpečnosť a poriadok v lese

Je  neprípustné, aby sa nám po lese preháňali pytliaci, nepovolené autá, štvorkolky, snežné skútre…  Máme veľa chorých skúseností, keď tí čo chceli veci účinne riešiť, museli napokon „nevidieť“.  Riešenie je jednoduché – svojou funkčnou autoritou podporím všetkých a všetko, čo bude viesť k prejavom lesníckej statočnosti a odvahy, k poriadku v lese a k rešpektu jeho návštevníkov pred lesníckou profesiou. Práve takáto podpora z veliteľského mostíka podniku doteraz neprichádzala. Nepripustím, aby personál, ktorý si bude konať svoje povinnosti, bol vystavený do role outsidera a v prípade problémov mu bude a priori poskytnutá všestranná pomoc a podpora, vrátane právnej.

Devätnásty krok – spolupráca so životným prostredím,  tretím sektorom a verejnosťou.

Podnik si vypočuje názory všetkých, ktorí majú záujem o les. Rozhodovať sa však vždy budeme len s ohľadom na les. Nárek za jedným vyrúbaným stromom, ak ide o prežitie stoviek hektárov lesa je bezohľadnosťou voči lesnej krajine. Voči krajine, ktorá sa zachovala práve vďaka lesníkom.  Avšak na upozornenia o tom, že niečo niekde robíme  zle, vždy účinne zareagujeme a ak bude začo, tak aj verejne poďakujeme.

Dvadsiaty krok  – peniaze

Dokáže podnik riadnym hospodárením v lese trvalo produkovať dostatok zdrojov na krytie tohto hospodárenia?  Dokáže, pretože:

  • Ostatne v ňom pracovať menej, no výkonnejších ľudí (to síce prostriedky priamo neušetrí, pretože platy stúpnu, no ľudská kvalita bude generovať všestranné úspory).
  • V dôsledku reorganizácie výrazne znížime réžiu (hlavný zdroj zníženia nákladov).
  • Korektným obchodom s drevom výrazne zvýšime tržby (hlavný zdroj nárastu tržieb).

Zdôrazňujem – ide o krytie riadneho hospodárenia v lese z vlastných zdrojov. Z týchto zdrojov však nedokážeme zabezpečiť správu 19 700 km drobných vodných tokov, budovanie a údržbu hradenia bystrín, výstavbu lesných ciest a hospodárenie na neodovzdaných neštátnych lesných pozemkoch… Tieto činnosti  musia byť hradené z verejných zdrojov, vrátane európskych podporných fondov.

Dvadsiaty prvý krok – hľadanie systému

Keďže aj v budúcnosti môže dôjsť k zneužitiu podniku záujmovými skupinami, je potrebné túto potenciálnu hrozbu systémovo vylúčiť, resp. minimalizovať. K tomu je potrebné prijať osobitný zákon o štátnom podniku LESY SR s osobitným dôrazom na vytváranie a fungovanie orgánov podniku. Tézy takéhoto zákona zostavila za pomoci lesníckych a právnych expertov pracovná skupina Ľudia pre lesy, ktorej som členom. Tézy som komplexne publikoval v knihe Nežná zelená (Nadácia otvorenej spoločnosti, 2010, príloha 4, str. 131 – 137). Podnik bude iniciovať vznik zákona o štátnom podniku LESY Slovenskej republiky.

Epilóg

Tento materiál som nazval (Moje) kroky pre LESY Slovenskej republiky, š.p., Banská Bystrica. Zátvorka je tam uvedená zámerne. Chcem tým deklarovať, že nie je dôležité, kto konkrétne tieto kroky uskutoční. Dôležité je, aby sa uskutočnili. Ponúkam k tomu svoju vôľu a presvedčenie. Bude mi potešením stretnúť sa s inými riešeniami a v čestnej súťaži hľadať to najlepšie.

Svoje kroky ponúkam podniku, ktorý má dnes historickú šancu k potrebnej obrode, verejne a úprimne. Nepochybujem, že ich realizácia umožní odpovedať na zásadnú otázku, ktorú som nastolil v úvode tohto materiálu celkom jednoznačne: Môže a bude.

Lesu zdar!

Ján Mičovský

Humenné, 16. september 2010

 

 

Príloha 1

Zlúčenie súčasných 26  odštepných závodov do desiatich novovytvorených Riaditeľstiev štátnych lesov (hrubo vytlačeným možné sídlo):

a/ Bardejov, Vranov a Sobrance

b/ Košice a Prešov

c/ Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota

d/  Kriváň,  Krupina a Levice (Zvolen)

e/ Beňuš, Čierny Balog a Slovenská Ľupča

f/ Žarnovica, Topoľčianky a Prievidza

g/ Palárikovo, Smolenice a Šaštín (Bratislava)

h/ Prievidza, Trenčín a Považská Bystrica

i/ Žilina  a Čadca

j/ Liptovský Hrádok a Námestovo

Comments are closed.